V mojom živote bolo obdobie, kedy som veľmi chcela, aby si hlavne ostatní mysleli, že žijem úspešný život. A teda, že sa mám dobre, že som šťastná. Myslela som si, že je to dôležité preto, aby som ja sama bola šťastná. Preto mi záležalo na luxuse. Dávala som všetko úsilie do toho, aby som mala dobrú prácu, hlavne dobre platenú. Mohla si dovoliť veľký dom a luxusné auto, kupovať si drahé oblečenie a kvalitnú biokozmetiku a biopotraviny. Chcela som žiť luxusne a luxusom sa obklopovať, nevedela som si predstaviť, že budem žiť v obyčajnom dome s obyčajným nábytkom.
Preto som šla študovať právo. Síce ma to vôbec nebavilo a bolo to pre mňa ťažké, ale povedala som si, že to zvládnem, že luxusný život mi za to stojí. Po tom keď som sa po rokoch štúdia konečne zamestnala myslela som si, že môj život sa konečne naplní šťastím. Kúpila som si dom v luxusnej štvrti, najlepšie BMW, nábytok bol od designérskej firmy Ekoma a aj na vonkajšie kytičky som si zaplatila špeciálnu floristku. Výsledok bol však úplne opačný ako som čakala. Žiadne šťastie z ocenenia druhých, aký parádny úspešný život žijem, som nepocítila. Práve naopak od priateľov sme sa vzájomne vzdialili, tí starí boli pre mňa príliš obyčajní a tí noví zas príliš povrchní. Nevidela som ako povrchnou som sa stala ja. A tak sa to raz stalo. Prázdnota vo veľkom dome ma prinútila zamyslieť sa nad svojím životom. Všetko som predala, nechala som prácu a začala som cestovať. Cestovanie mi veľmi pomohlo vyčistiť si hlavu, utriediť si priority a zistiť čo je pre mňa v živote naozaj dôležité, na čom naozaj záleží a čo ma robí šťastnou. Keď som sa vrátila začala som odznova žiť obyčajný život s obyčajnými priateľmi, ale plný zdieľanej radosti a spoločného šťastia.
