Odpustili by ste neveru?

Filed in Uncategorized

Môj muž ma podviedol. Netuším, či mu to odpustím. Vraj to bol skrat a už nikdy to nezopakuje. Mňa to ale nehorázne bolí, strašne mi ublížil a neviem, či mi to niekedy budem schopná odpustiť. Napriek tomu s ním chcem žiť pretože ho strašne milujem. Chcela by som mať kúzelnú paličku a zmeniť minulosť. Tak veľmi by som túžila potom, aby sa to nikdy nestalo. Tak veľmi… Možno by bolo lepšie, keby nebol tak úprimný a nepovedal mi to, nemusela som sa to nikdy dozvedieť a bolo by nám spolu krásne. Kto vie však ako by sa cítil on. So zlým svedomím sa ani nezaspáva najľahšie.

Stalo sa to len minulý utorok. Prišla som z práce a doma ma čakala kytica ruží a list. Ospravedlňujúci list. „Erika. Milujem ťa najviac na svete. Si moje všetko. Moja láska. Môj svet. Neviem si predstaviť bez teba môj svet. Milujem každé tvoje slovo. Každý tvoj pohyb. Milujem ako rozprávaš, ako sa na mňa pozeráš. Chcem s tebou dýchať, chcem s tebou zomierať. Stalo sa však niečo, čo už v sebe nedokážem viac držať. Viem, že ťa to bude bolieť, ale chcem, aby si sa to dozvedela odo mňa a tiež s tým už nedokážem viac žiť. Na pracovnej párty som sa strašne opil a vyspal som sa s novou kolegyňou, ktorá predáva sieťové prvky. Nič si z toho nepamätám. Boli to len pudy. Nič viac. Preto som dal aj výpoveď a kľudne sa zamestnám aj vo firme ktorá robí tepovanie sedačiek, je mi to jedno… Nechcem už stretávať niekoho s kým som ťa podviedol. Ak si schopná odpustiť mi, budem najšťastnejší muž nielen pod slnkom ale aj v celom vesmíre, ak nie, pochopím to. Len prosím Erička, vedz, že navždy ostaneš mojou najväčšou láskou. S láskou. Tvoj Tomáš.“

Čo by ste urobili na mojom mieste? Je to týždeň, ešte som sa mu neozvala. Napísala som mu len strohé, potrebujem čas, ozvem sa ti…